Tréninkové oblasti Suna-Kiri-Iwa

Společné cvičiště pro Sunu, Kiri a Iwu. Přesun z těchto vesnic zabírá 15 minut (10 minut na dopravním prostředku). Z ostatních oblastí trvá přesun klasických 25 minut. Jedná se o společné území, proto obranu této oblasti zajišťují všechny vesnice ve spojenectvu.

...



Oplocená oblast, obklopená lesem. Poblíž najdete jezírko, kamenný terén a sklad se vším potřebným pro trénink. K dispozici jsou stroje, které vystřelují gumové makety zbraní i překážková dráha.

Prišiel som sem a dúfal že strýc Aotsuchi bude skôr čakať že pôjdem do Konohy alebo Kumo a tu ma Čakať nebude. Spokojne som si ľahol k jednému zo stromov, nikto tu nebol a to bolo dobré.

"Si na úteku a ešte si nájdeš čas na odpočinok?" Dobehol som pred Tasai dýchajúc veľmi rýchlo. Vlastne by som odpočinok potreboval ja. Chytil som sa za kolená a snažil sa ukľudniť. Správne to má asi znieť, športom do hrobu.

No a? Aj ty vyzeráš žeby sa ti zišiel odvrkol som mu. A ďalej odpočíval ale teraz som bol v strehu lebo mi bolo jasné že sa neprišiel len priateľsky porozprávať.

"Je ti jasné, že pôjdeš so mnou?" Teraz som sa už narovnal a dýchal pomalšie. Ruky som si pripravil v pečať, ale techniku som ešte nepoužil. "Musí to byť násilím?"

Záleží čo ma čaká v Iwe.... povedal z ľahkosťou a stále ležal.

"Spravodlivý súd, a potom krátke väzenie." Pečate som dokončil a v ústach sa mi začala hromadiť láva. S ťažkosťou som prehovoril. "Ako si sa rozhodol?"

No tak dobre keď to musí byť pomaly sa postavil a robil sa že sa vzdáva ale to nemal v pláne. Ale čo takto si trocha zabojovať? Len priateľsky ako Ninjovia s Iwy.... nebude to mať vplyv na moje rozhodnutie poskladal pečate a čakal čo urobí. Stačila iba jedna pečať aby dokončil techniku.

V tej chvíli som vypľul lávu z úst priamo nad Tasaia. "Yōton: Yōkai no Jutsu!" Láva veľmi rýchlo dopadala na zem. Ja som sa zatiaľ pokúšal obehnúť bojisko, aby nemal Tasai šancu uskočiť. Už je to skutočne dlho, čo som naposledy niekoho roztavil.

Poskladal som poslednú pečať Doton: Hogo Shuuyou okolo mňa sa vytvorila ochranný kryt ktorý ma zastaviť lávu. Nevedel som či ju to stopercentne zastaví a tak som sa pod zemou z krytu premiestnil kúsok od krytu. Kde som vyšiel zo zeme a mal som vybratý meč a pozeral sa kde je Aotsuchi.

(Nemám vôbec náladu na súboj, tak radšej uteč. )

(Nemal si za mnou ísť, takže kľudne to vráť ale keď nemáš na niečo náladu tak radšej nepíš.. jop alebo si premysli čo vlastne chceš predtým než niečo urobíš... Neutečiem, Nevzdám sa, Nenechám sa zabiť... keď nemáš náladu na súboj vráť čas ako keby si tu nebol ale ja rozhodne neustúpim.. )

(To bolo skoro ako od Naruta. Ako chceš, budeme pokračovať zajtra.)

(Ja som jeden z tých ktorý sa nikam neponáhľa, takže kľudne môžme pokračovať aj o týždeň, mesiac rok keď napíšeš tak napíšeš... keď nie tak nie ja sa nezbláznim PS. Asi som reagoval trošku prehnane a zato sa ospravedlňujem )

Kemenná kobka, ktorú Tasai vytvoril, sa začala pod prúdom lávy taviť. Poskladal som ďalšie pečate, keď som si všimol Tasaia s mečom v ruke. "To od teba nie je spravodlivé. Ja na tom v boji so zbraňou nie som najlepšie." Opäť sa mi v ústach začala tvoriť láva, ale ešte som čakal na Tasaiov krok.

Ach jáj, nemali by ste jesť toľko páľivého jedla lebo to potom s vami robí toto... ukázal na svoj kryt ktorý bol celkom roztopený. Meč som si založil znova na chrbát a zložil pečate Doton: Dosenkiryū zo zemne za mnou vyrazil zemný drak priamo proti Aotsuchimu.

"Yōton: Kazanganheki no Jutsu!" Zem tvorená z horiaceho kamenia sa utvorila medzi mnou a Tasaiom. Drak do nej narazil, čo spôsobilo menšie chvenie. V tej chvíli som už bežal po pravej strane od steny s kunaiom v ruke. "Nemusíš sa báť, nechcem ťa zabiť. Iba ťa priviesť do bezvedomia."

Drak sa po náraze do steny rozpadol. Vytiahol som meč a rozbehol som sa proti nemu. Ani ty ma necháp zle.. hoci sa aj chcem vrátiť do Iwy, rozhodne sa nevzdám len tak. Je mi jasné čo ma tam čaká takže radšej zomriem v súboji s tebou ako rukou Tsuchikagea dopovedal a sekol som po Aotsuchim, sek smeroval na jeho hlavu.

Kunaiom som s veľkou námahou zastavil jeho útok. Bolo jasné, že proti katane nemám šancu, takže som musel uskočiť. To už som zasa z úst chŕlil lávu priamo nad Tasai. Teraz však bola rýchlejšia, pretože som bol bližšie.

"Sakra zase ta jeho láva..." Rýchlo som použil techniku Doton Kekkai: Dorō Dōmu a väzenie ale ja som bol vo vnútri. Hoci som to robil najrýchlejšie ako som mohol trocha lávy stihlo vojsť dnu a popálilo mi nohu. Držal som kryt svojou charkou a preto ho láva len tak nedokázala roztaviť.. i keď na opačnom konci kde som sa dotýkal steny láva začala pomaly roztápať väzenie lebo tak bolo chakry najmenej. "Au... toto mu len tak nedám" kedže to chvíľu trvá než láva stuhne tak som ruky držal na stene aby strop neroztopila láva.

Zastal som pred kamennou stenou a čakal, až sa roztaví. Nikam som sa neponáhľal, pretože čím dlhšie sa bránil, tým viac chakry strácal. "Budeš tam ešte dlho?" Sarkasticky som sa spýtal.

Jednou rukou som sa načiahol po meč a rýchlo rozsekol stenu a vyskočil von kým sa láva stihla padnúť. Pri tom únikovom manévri ma zase popálila láva na tú istú nohu. Opieral som sa o meč a kľačal na jednom kolene a pozeral sa na Aotsuchiho. Pozeral som sa naňho nie príliš pekným pohľadom. Ďakujem ti veľmi pekne precedil som pomedzi zuby. A postavil som sa a opieral som sa o meč. Fajn chcel si to poskladal som pečate a vykríkol. Doton: Nentsuchi Otoshi a nad Aotsuchim z neba začalo padať lepkavé blato.

Úsmev na tvári ma veľmi rýchlo prešiel, keď na mňa začala dopadať lepkavá hmota. "To nie je dobré." Než som stačil poskladať pečate, dopadlo na mňa blato. Iba s veľkou námahou som spojil ruky v pečať. Pokúšal som sa do úst nahromadiť dostatočné množstvo lávy.

Tak prepáč ale nič iného mi neostáva povedal a zložil pečať. Ruky priložil k zemi. Doton: Otoshibuta. Z oblohy padalo obrovské kamenné prasa na Aotsuchiho . Ruky som stále držal pri zemi a pozeral sa. Nemuselo to takto dopadnúť. povedal a pomyslel si "Sakra... musím to ukončiť inak za chvíľu budem bez energie.."

Podarilo sa mi dostať z hmoty, ktorá ma spútala, ale veľkému veku som už nestačil uskočiť. Našťastie bolo duté, takže mi nespôsobilo zranenia. Poskladal som pečate a pľul z vnútra lávu, aby som si vytvoril únikovú cestu. Roztaviť veko išlo, ale veľmi ťažko, takže mal Tasai čas na útek alebo pripraviť ďalší útok.